Sledovanie mnohých rastlín a živočíchov v prírode si vyžaduje značnú dávku trpezlivosti a skúseností. Niektorým skupinám druhov nie je venovaná dostatočná pozornosť prírodovedcov, a tak ich existenciu stále prehliadame. To však nič nemení na fakte, že množstvo z nich je existenčne ohrozených v dôsledku zmeny prostredia a zmeny klímy. Preto by sme sa mali snažiť o čo najlepšie poznanie prírody a následne ju na základe nadobudnutých poznatkov ochraňovať. Prinášame vám ukážku typických jarných zástupcov prírody na Spiši, ktoré neujdú pozornosti ani netrénovanému milovníkovi prírody. Pre trpezlivých nadšencov ponúkame aj stručný návod na výrobu „hotela pre hmyz“, v ktorom, s kúskom šťastia, bude možné počas leta sledovať vývin hmyzu.

Na území Spiša sa vyskytuje viacero druhov endemických rastlín, teda takých, ktoré sú rozšírené v jednej špecifickej oblasti sveta a nikde inde. Šafran spišský (Crocus discolor) je endemit vyskytujúci sa v západnej časti pohoria Karpaty, ktoré sa tiahne zo Slovenska až do Rumunska. Rozsiahle „koberce“ pestrých šafranov spišských možno vidieť na Kopaneckých lúkach, či Voniarkach v Slovenskom raji, kde sa objavuje hneď po roztopení snehu. Čnelky kvetov príbuzného druhu sa v Perzskej oblasti zbierajú a používajú ako hodnotné korenie.

šafran spišský, foto: P. Olekšák

K endemitom našej flóry patrí aj poniklec slovenský (Pulsatilla slavica). Avšak na rozdiel od šafranov je omnoho menej rozšírený a na lokalitách vzácnejší, keďže jeho výskyt je viazaný na vápencový alebo travertínový podklad, teda prostredie (biotop) s vysokým obsahom minerálov. V Slovenskom raji rastie ojedinele. Väčšie populácie sa nachádzajú v okolí Dreveníka pri Spišskom hrade. Tento druh zvykne byť z jeho prirodzených biotopov vykopávaný so snahou dopestovať si ho v záhrade. Treba však podotknúť, že takáto rastlina sa nedokáže prispôsobiť zmeneným podmienkam a rýchlo odumiera. Alternatívou sú vyšľachtené poniklece, ktoré sa ponúkajú v záhradkárskych potrebách.

poniklec slovenský, foto: Creative Commons

Typickým znakom jari sú aj „bahniatka“ vŕb. V skutočnosti sa jedná o samčie a samičie súkvetia. Na Spiši sa vyskytuje 10 rôznych druhov vŕb. K tým najviac dekoratívnym patria súkvetia vŕby purpurovej (Salix purpurea). Sú taktiež zdrojom potravy pre včely, čmele, motýle a iný hmyz. Časť hmyzu navštevuje kvety cez deň a časť v noci. Okolo kvetov tejto vŕby v najchladnejších oblastiach Spiša v blízkostí roklín poletuje aj vzácny motýľ adéla bielopása (Adela albicinctella). Pri bližšom pohľade na fotografiu vidieť dlhé tykadlá, ktoré slúžia samcom na lepšie vyhľadanie samíc. V závislosti od počasia ju možno pozorovať v relatívne veľkom množstve v Slovenskom raji na lokalite pri Stratenej (lúka pod Srnčimi skalami), lieta koncom apríla a v máji. Motýle sú aktívne výlučne počas slnečného svitu.

súkvetie vŕby purpurovej a samec adély bielopásej, foto: B. Endel

Vývin motýľov je nepriamy, to znamená, že z vajíčka sa liahne najskôr larva, ktorá sa zakuklí a až z nej sa vyliahne dospelý jedinec. Väčšina druhov motýľov prečkáva zimu v štádiu nedospelého jedinca (väčšinou ako larvy alebo kukly). Je iba zopár druhov motýľov, ktoré zimujú v štádiu dospelosti. Medzi ne patrí aj babôčka pŕhľavová (Aglais urticae). Na Spiši patrí k bežným druhom. Najčastejšie ju môžeme pozorovať na lúkach a okrajoch lesa v okolí Blaumontu, kde sa s príchodom prvých teplejších dní slní na južne exponovaných trávnatých svahoch. V závislosti od počasia tu lieta zvyčajne už od začiatku marca.

larva babôčky pŕhľavovej a dospelý motýľ, foto: B.Endel

Nápadný vzhľad májok im napriek ich nemotornosti pomáha brániť sa voči nepriateľom, signalizujú ním, že sú jedovaté. Prudký jed, ktorý obsahuje ich telo, sa nazýva kantaridín. U ľudí spôsobuje vznik pľuzgierov, zápaly slizníc (očí) a pod. Na druhej strane sa tento jed využíva aj ako liečivo pri liečbe vylučovacích orgánov, kožných či urologických ochoreniach. Májkam fialovým (Meloe violaceus) vyhovujú suché a trávnaté stanovištia. Ich pomenovanie je odvodené od najkrajšieho jarného mesiaca, teda obdobia, kedy sa vyskytujú najhojnejšie. V súčasnosti to už celkom neplatí, keďže májky sa v dôsledku včasnejšieho nástupu jari zvyknú objavovať aj omnoho skôr.

májky fialové pri párení, foto: Creative Commons

Obojživelníky patria celosvetovo k najohrozenejším skupinám živočíchov. Ich biotopmi sú častokrát iba dočasné mláky napĺňané vodou z roztápajúceho sa snehu. V dôsledku nižšej snehovej pokrývky v zime a častejšieho sucha na jar zvykne ich potomstvo v podobe žubrienok v neskorších mesiacoch uhynúť. Najpočetnejším druhom na Spiši je ropucha bradavičnatá (Bufo bufo), ktorú môžeme v jarnom období pozorovať vo veľkom množstve pri migrácii do vodnej nádrže v Levočskej doline. Samica tam kladie vajíčka v podobe dlhých šnúr. Pri migrácii však tomuto druhu bráni automobilová doprava pozdĺž nádrže, ktorá každoročne usmrtí značnú časť jedincov.

ropuchy bradavičnaté pri párení a ich vajíčka, foto: Creative Commons, B. Endel

Spev vtákov sa riadi fotoperiódou, spúšťajú ho teda predlžujúce sa dni. Hoci drozd čierny (Turdus merula) vzhľadom nijako nevyniká, jeho melodický spev patrí medzi tie najkrajšie vo vtáčej ríši. Bežne sa vyskytuje aj v parkoch Spišskej Novej Vsi, kde ho možno započuť predovšetkým v skorých ranných hodinách. Jeho spev sa zintenzívňuje v marci. Samce si týmto spôsobom vyznačujú svoje teritórium. Ich charakteristický spev si môžete vypočuť aj na tejto nahrávke TU

drozd čierny pri speve, foto: Creative Commons