sú pohyblivým sviatkom a ich trvanie je od Troch kráľov do Popolcovej stredy
vnímame ich ako prechodom medzi zimou a jarou
v ľudovom prostredí to bol čas zakáľačiek, priadok, svadieb, zábav, uvoľnených mravov, hojného jedenia a pitia, ktoré sprevádzali početné hry, zábavy, obchôdzky masiek a muzík po dedine
cez fašiangy bol „svet naopak“- mazali sa spoločenské pravidlá a sociálne rozdiely (muži sa obliekali za ženy, chudobní za bohatých, mladí za starých...)
Obchôdzky masiek, muzík a mládeže po dedine
Obchôdzky masiek
pri obchôdzkach masiek po domoch nesmeli ako rekvizity chýbať drevené šable a košíky
vyberali sa peniaze a naturálie- slanina, vajíčka, zrno
uplatňoval sa magický princíp priania prospechu alebo ochrany
„Prišli sme vas pozvac na fašengy, žeby sce prišľi s calou rodzinou, s pecom i s kominom.“
magicko - prosperitné úkony mali blahodarne pôsobiť na dobrú úrodu (ľan a zemiaky)
Fašiangové masky mali magicko-vegetačný význam
masky so slamou = hojnosť a úrodnosť
masky s kožušinou = mnohosť a plodnosť
zvonce symbolizovali ochranu
Masky Cigána a Cigánky symbolizúce šťastie. Obec Brutovce
Gazdovia a masky Starého a Kozy. Obec Brutovce
Gazdovia a masky Hrubého Jana a Baby. Obec Oľšavica
FAŠIANGOVÉ JEDLÁ
vravievalo sa, že kto sa nenaje cez fašiangy, ostane po celý rok hladný
konzumovali sa predovšetkým mäsité jedlá- klobásy, slanina
nesmelo chýbať obradové pečivo- fánky, šišky
fašiangy sa spájali i s hojnosťou pitia
blahodarne na dobrú úrodu mali pôsobiť aj obradové jedlá, napr. varenie dlhých cestovín na dobrá úroda ľanu,...